Čo sa deje okolo štátnych zlatých rezerv? Presun z papierového zlata do fyzického kovu pokračuje na celom svete.
Bank of Englad nechce vrátiť Venezuele zlaté rezervy, ktoré má u nich uložené.
Podobný problém majú aj nemci.
Svetové centrálne banky rekordne nakupujú ako divé už niekoľko rokov.
Len za prvých 6 mesiacov tohto roku centrálne banky nákúpili 193,3 ton fyzického zlata čo je o 22% viac ako za rovnaké obdobie v minulom roku. Podľa analytikov, centrálne banky nakupujú zlato pre svoje rezervy najrýchlejším tempom za ostatných šesť až osem rokov.
Maďarsko desaťnásobne zvýšilo svoje zláté rezervy na 31,5 ton, Slovensko navýšilo za posledné roky svoje rezervy na 32 ton čo je cca 6g na obyvateľa, Poľsko prikúpilo 9 metrických ton celkovo na 112 ton a dnes má najväčšie zlaté rezervy za posledných 35 rokov, Egypt to isté ale za 40 rokov.
Island vlastní 6 ton, Ekvádor 12, Kolumbia 13, Fínsko 49, Argentína 62, Dánsko 67, Brazília 67, Austrália 69, Indonézia 80, Mexiko 120, Turecko 258, Kazachstan 335, Rumunsko 103, Mexiko 120, 164 Venezuela, Španielsko 281, Veľká Británia 310, 323 Saudská Arábia, Portugalsko 382, Taiwan 423, 573 India, Holandsko, 612, 765 Japonsko, Švajčiarsko 1040, 1842 Čína(prestala zverejnovať nákup zlata + nakupuje bane na ťažbu zlata po celom svete), Rusko 2000(nákup 20 ton mesčne + od roku 2015 platí zákaz vývozu zlata vyťaženého v Rusku), Francúzsko 2436, 2451 Taliansko, Nemecko 3369, USA 8133 ton, Irán, Filipíny, Rakúsko a iné štáty buď nakupujú, alebo si zlaté rezervy sťahujú späť na svoje územia.
“Centrálne banky majú tri hlavné ciele, keď uvažujú o rezervných aktívach:
udržať ich aktíva v bezpečí, udržiavať svoje aktíva likvidné a podporiť výnosy,” … “Zlato môže pomôcť splniť všetky tri politické ciele.”
USA používajú k likvidácii ostatných štátov buď armádu, alebo jemnejšie nástroje ako ekonomické sankcie. Dlhodobo sa snažia oslabiť Rusko, to sa ale prekvapivo drží a nijako zvlášť ho sankcie nezasiahli – aj preto, že sa túto situáciu snažilo využiť k získaniu nových trhov a posilnenie vlastnej sebestačnosti, napríklad v pestovaní poľnohospodárskych plodín.
Koho ale sankcie zasiahli citeľne, je Venezuela. Najčerstvejšie zabránili návratu zlatých rezerv v hodnote 550 miliónov dolárov o hmotnosti 14 ton, ktoré sú/boli uložené v Bank of England – jednoducho im to bolo znemožnené.
Anglická národná banka jednoducho odmietla zlato vydať, pri tom sa bránila zákonom proti praniu špinavých peňazí a obavou, že prezident Venezuely Nicolas Maduro štátne zlato použije k súkromným účelom. Objavuje sa tu otázka: Čo je anglickej banke do toho? To si predsa vyrieši venezuelský ľud.
Podobnú skúsenosť má už aj Nemecko.
Nemecko, ktoré tiež chcelo dostať svoje zlaté rezervy späť do vlasti z amerického Federálneho rezervného systému - FEDu. Bolo to po finančnej kríze, keď vznikol v Nemecku záujem po overení skutočného stavu zlatých rezerv, ktoré boli v USA 1500 ton a Paríži 347 ton. Keď ale poslali Nemci do USA delegáciu, zlato im odmietli ukázať.
V októbri 2012 nemecká centrálná banka oznámila, že chce do roku 2015 doviesť späť celkovo 700 ton z toho 150 ton zlata z New Yorku. Neskôr svôj plán upravila s tým, že privezie 300 ton(čo je len 20% z ich uloženého zlata vo FEDe) do Frankfurtu. Malo to jednak posilniť dôveryhodnosť eura, a jednak upokojiť špekulácie o tom, že katastrofálne zadĺžená americká vláda môže zlato spreneveriť. Nemci potrebujú mať istotu, že v prípade problémov eurozóny budú mať na krytie svojich záväzkov k dispozícii fyzický kov.
Odpoveď americkej strany bola šokujúca - USA vrátia požadované zlato počas nadchádzajúcich ôsmich rokov, teda do roku 2020.
USA sa vyhovárali, že nedokážu rozlíšiť americké zlaté tehličky od nemeckých, a tak Nemci radšej prehlásili, že tam zlato nechajú, pretože sa o neho Američania starajú dobre. Nakoniec k presunu zlata z USA, Anglicka a Francúzka síce došlo, ale kto vie, o aké zlato a hlavne v akej kvalite vlastne bolo.
V roku 2015 pod silnejúcim tlakom Nemci zverejnili všetky informácie o zlatých rezervách, ale pochybnosti, že tehly napríklad obsahujú prímesy železa, nikdy moc nerozptýlili. Správa obsahovala inventárne číslo, hmotnosť, presný obsah zlata i kde presne ktorá tehla je. Ibaže vyšlo najavo, že „musela byť bližšie nešpecifikovaná časť tehiel pretavená“. Podľa oficiálneho vysvetlenia zlato muselo byť pred transportom pretavené, aby spĺňalo požiadavky na kvalitu. To sa ale neľúbilo časti nemeckej verejnosti, ktorá kritizovala Bundesbanku(v súčastnosti vlastní 3396 ton čo je približne 48g na obyvateľa) za to, že tehly boli roztavené bez poriadneho auditu, a že teraz nie je možné overiť, či Američania vracajú skutočné nemecké zlato.
Pre centrálne banky ako aj pre nás občanov je vlastníctvo fyzického zlata najlepšia záruka pred všetkými rizikami papierových peňazí s čoraz viac klesajúcou hodnotou.
